Broskyňový súmrak

Skica

Pavol Rogáľ pije
jablčné víno.

Asi sa hanbí rodičov,
preto ide trochu
nižšie,

sadá na iný náhrobok.

Dnes v noci

Dnes v noci
zavýjal vietor
ako besný –
akoby vonku hučalo more,
to verné Jeffersovo šteňa,
kamene ako morské zvieratá
kráčali do vody...

Dnes v noci besnel vietor,
stredoveké svorky vlkov
obchádzali moje telo,
cvakali čeľusťami, hrozili.

Ale ja som sa nebál –
ako padlý vojak trávu
zvieral som tvoju vidinu,
už navždy usmiaty.

Noc

To bola zlá noc.
Psiská mi vyli
do srdca,
ktosi ma zvnútra
moril plačom
a volal na toho,
čo ticho obchádzal
opustený dom.

 

Radovan Brenkus

Hudákova poézia je o videní šialenej hudby, o nepokojných, mučivých nociach, o zúfalom nočnom telefonovaní s neznámym hlasom, o hľadaní vody v dobách najväčšieho smädu i o spíjaní sa do temnôt, aby ničota pociťovaná na vlastnej koži vytrhla človeka z letargie, aby sa možno takto spoznalo šťastie. Básnik ako pozorovateľ obracia všetko naruby, a ak aj ochromí čitateľove očakávania, odvádza ho ku katarzii, tak ako Kahlovej obrazy, v ktorých modifikácie predovšetkým nevľúdneho pozadia vyplavujú nevinnosť podobizne, nemožnosť mať suverénne pod kontrolou vlastné vnútro – i takto vzniká poézia par excellence.

Copyright © 2017 Pavol Hudák. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené Pectusom.