Dejiny
V Spišskom Štvrtku,
v nejakom ústave,
zazrel som šialenú ženu.
Prechádzala od dverí k oknu,
od okna k dverám.
Zrazu prudko zastala, otočila sa,
pozrela sa mi do očí.
V tej chvíli som začul jej rev,
strašný rev, šialený rev,
rev, ktorý trhal uši,
rev zlostný, rev žalostný,
až odtiaľ mnohí ušli.
Dlho som ešte rozmýšľal,
odkiaľ tá žena toľko vedela
o človeku,
ako tak dobre poznala
dejiny ľudstva?
Celú večnosť
Prchajú vône
mája 2003.
V mysli sa ti ešte mihnú
kvitnúce magnólie, jablone,
čerešne.
Ale o chvíľu sú už preč.
Tak ako život –
pár dialógov, spomienok,
niekoľko tvárí, farieb,
tónov,
ten krátky film
medzi dvoma
prestávkami.
Celú večnosť si nevedel,
že budeš.
Celú večnosť nebudeš vedieť,
že si bol.
Motýľ
Roky, desaťročia
aj miliardy rokov
pohltí čas.
Čas bude takisto pohltený.
Tento vesmír sa scvrkne,
alebo rozplynie.
No raz tiež
nebude.
Ach, nepochopiteľná
existencia,
kto si?
Chytám ťa ako motýľa,
zvieram ako
miznúci sen.
Utešujem sa Hawkingom,
Grygarom, kvantovou fyzikou,
no vysvetlenia niet.
Všetci musia zastať
pred tvojou bránou,
ničota a všetko
zároveň.